Ako vzniká plak?

Plak je prejavom geneticky podmienenej náchylnosti kože na chronický zápal sprevádzaný zvýšenou tvorbou obnovej kože, ktorý sa objavuje v dôsledku pôsobenia určitých vnútorných alebo vonkajších faktorov. Na postihnutom mieste koža zhrubne až na šesťnásobok normálneho priemeru, nová epiderma sa vytvára 10-krát rýchlejšie, ako v prípade zdravej pokožky. Psoriatické plaky vznikajú v dôsledku chorobne zrýchleného delenia buniek pokožky. Najčastejšie sa prejavujú vo forme jedného alebo viacerých drobných plakov najprv na pokožke hlavy, laktiach, kolenách, chrbte alebo na zadku. Prvé plaky môžu po niekoľkých mesiacoch spontánne zmiznúť, ale môžu aj zostať a spájať sa, vytvárajúc tak väčšie plaky. Na povrchu pokožky sa objaví červené striebristobielymi odlupujúcimi sa lupinami pokryté niekoľko centimetrové ložisko, tzv. plak. Samotné pomenovanie choroby je odvodené z jej odlupujúcej sa povahy. Psora je slovo gréckeho pôvodu, znamená lupinu.


Predispozícia na psoriázu a vplyvy prostredia

Tu musíme hneď poznamenať, že samotná choroba nie je dedičná, dedí sa len náchylnosť (predispozícia) na vznik ochorenia. Samotná genetická predsipozícia nestačí k prepuknutiu psoriázy. K prepuknutiu choroby sú potrebné aj provokatívne faktory vonkajšieho prostredia, ktoré vedú k prejavu vrodenej náchylnosti. Provokácia znamená v tomto prípade, že ak sme zdedili genetickú náchylnosť na lupienku, potom bude naša pokožka v dôsledku vplyvu určitých "podnetov" reagovať psoriatickými prejavmi. Takýmito podnetmi sú mechanické vplyvy na pokožku, najmä poranenia (popáleniny, uštipnutie hmyzom, tetovanie, operácie), rôzne plesňami a baktériami spôsobené kožné infekcie, alebo zápaly kože iného pôvodu (napr. alergický ekzém, vírusové infekcie). „Vonkajším“ podnetom môže byť aj interná choroba. Provokujúcimi faktormi sú všetky tie vplyvy, ktoré sú schopné u pacienta s náchylnosťou na lupienku vyvolať na pokožke psoriázu. Psoriáza sa prejaví, keď spoločný účinok náchylnosti a provokujúcich faktorov dosiahne ten prah, pri ktorom sa choroba už môže prejaviť.


Ktoré sú "interné" provokujúce faktory psoriázy?

Medzi "interné" provokujúce faktory ovplyvňujúce celý organizmus patria cukrovka, ochorenia pečene, nádorové ochorenia vnútorných orgánov a v neposlednom rade latentné zápalové ložiská neprejavujúce akútne príznaky. Takými môžu byť často chronické zápaly mandlí, vaječníkov alebo prostaty, abscesy a zápaly v ďasnách, chronické zápaly dutín. Často sa stáva, že práve prejavy lupienky upozornia na prítomnosť skrytej, neznámej choroby. Psoriázu môžu vyvolať aj niektoré druhy liekov.

Najdôležitejšie z nich sú často aplikované lieky typu tzv. beta-blokátorov slúžiacich na zníženie krvného tlaku a v psychiatrii často používané lítium. Zhoršovanie prejavov choroby môžu spôsobiť aj bez receptu dostupné tzv. nesteroidné protizápalové lieky, a tiež zriedka používané syntetické lieky proti malárii. Dôležité je spomenúť, že konzumácia alkoholu má dokázateľne provokatívne účinky. Nesmie sa zabudnúť ani na úlohu stresu, duševné faktory často vyvolávajú symptómy choroby. Okrem horeuvedných existuje ešte množstvo teórií na vysvetlenie toho, prečo dochádza konkrétne k prejavu tohoto kožného ochorenia. Samotné kroky imunologického procesu vedúceho k zápalovým symptómom pokožky sú dnes už veľmi presne zmapované.


Prejavy kože postihnutej psoriázou

Psoriáza sa môže prejaviť v rôznych formách. Skoro vždy prítomným, tzv. základným prejavom sú červené, odlupujúce sa vyvýšené ložiská (papuly). Papuly môžu mať 1-2 cm (psoriasis gutatta), charakteristickými sú však viac centimetrové, ktoré sa spájajú do tzv. plakov. Plaky sú ostro ohraničené od zdravej pokožky, ich povrch je pokrytý odlupujúcou sa šupinatou vrstvou voskovo bielej farby (parakeratóza). Táto odlupujúca sa vrstva sa ľahko zoškrabáva, po zoškrabaní dôjde k drobnému bodkovitému krvácaniu – ide o Auspitzov fenomén, ktorý sa prejavuje preto, že v psoriatických plakoch dôjde aj ku chorobným zmenám štruktúry kapilár kože. Druhou charakteristickou vlastnosťou choroby je tzv. Köbnerov fenomén, ktorý spočíva v tom, že v dôsledku rôznych iritácií pokožky sa asi po 2 týždňoch objavia psoriatické plaky (napr. v pooperačných jazvách alebo v okolí telových šperkov). Tento Köbnerov fenomén vysvetľuje častý výskyt psoriázy na určitých miestach povrchu kože.


Miesta prejavu choroby na tele

Charakteristickými miestami sú napríklad lakte a kolená, ktoré si častejšie poraníme alebo udrieme. Okrem týchto miest sa pozoruje častý výskyt prosriázy na vlasmi pokrytej pokožke hlavy, vo forme výrazného odlupovania. Na nechtoch sa môžu objaviť drobné bodky. Prejavy psoriázy sú bezbolestné, v prevažnej väčšine nesvrbia. Postihnutie kĺbov (arthropathia psoriaticum) sa môže prejaviť u približne 5 % pacientov. Môže sa stať, že bolesti kĺbov sa objavia ešte pred prejavom choroby na koži. Postihnuté môžu byť malé kĺby rúk, nôh, kĺby chrbtice, ale aj väčšie kĺby bedrové, kĺby kolien, členkov a ramien. Tieto kĺbové zápaly môžu viesť neskôr k deformáciám.

Výskyt prejavov psoriázy v súvislej forme na celom tele (erythroderma psoriaticum) sa vyskytuje našťastie ojedineleje. V takomto prípade je celý povrch pokožky zapálený, červený, odlupuje sa, môže dôjsť k úplnej strate vlasov, ochlpenia, zduria sa lymfatické uzliny. Táto forma choroby vyžaduje jednoznačne hospitalizáciu. Najťažšou formou prejavu psoriázy je, keď sa na koži objavia pľuzgieriky (pustuly).

Tieto pľuzgieriky obsahujúce hnis môžu byť od 1-2 mm až po viac centimetrov veľké, pri miernejšom ochorení sa vyskytujú len na dlaniach-chodidlách, nebezpečný je ich výskyt po celom tele. Tento stav môže byť sprevádzaný vážnymi komplikáciami, infekciami, môže dôjsť i k otrave krvi (sepsa).